Napísali o nás RDP Most pri Bratislave


Home
Napísali o nás
Dokumenty
Kontakt

 

Jerseyský dobytok na predmestí Bratislavy

Jedno švajčiarske príslovie hovorí, že oči krásnej ženy sú ako oči kravy. Našincovi táto ľudová múdrosť môže znieť hlúpo, no ak by sa zahľadel do očí zvieraťa plemena jersey, určite by uznal, že je to „svätá“ pravda. Pri príprave aktuálnej reportáže sme sa vybrali do Roľníckeho družstva podieľnikov Most pri Bratislave, kde nám Ing. Viera Glasnáková (hlavná zootechnička) s hrdosťou predstavila tvoriace sa stádo tohto veľmi pekného mliekového plemena.

Jersey - plemeno z ostrova v kanáli La Manche 
Ostrov Jersey leží len pár kilometrov od pobrežia Normandie, no patrí Spojenému kráľovstvu. Na území približne 118 km2 žije okolo 100 000 obyvateľov. Vďaka Golfskému prúdu rastie na ostrove celý rok zelená tráva, preto niet divu, že miestni obyvatelia odpradávna chovali hovädzí dobytok. Špecifické klimatické podmienky spolu s izolovanosťou ostrova prispeli k vzniku unikátneho plemmena, ktoré nesie rovnaký názov ako samotný ostrov. V roku 1763 bol na ostrove - z dôvodu prevencie chorôb zákaz dovozu dobytkaz pevniny. Populačná izolovanosť spojená s príbuzenskou plemenitbou vštiepila plemenu niektoré pozoruhodné vlastnosti. Jersey je mliekové plemeno malého telesného rámca. Hmotnosť dospelých kráv dosahuje 350 - 450 kg, hmotnosť býkov je na úrovni 750 - 800 kg. Sfarbenie predstavujú rôzne odtiene hnedej (od veľmi svetlej až po tmavohnedú), pričom okolie očí, mulec, rohy, paznechty a koniec chvosta sú tmavo pigmentované. Veľkou prednosťou plemena je jeho vysoká relatívna úžitkovosť. V pomere k veľkosti tela dosahujú jerseyské kravy vskutku úctyhodnú produkciu mlieka, no najmä mliečnych zložiek. Mlieko jereseyských kráv má jeden z najvyšších obsahov tuku (okolo 5 %) a bielkovín (okolo 4 %) zo všetkých plemien dobytka. V súčasnosti je plemeno veľmi populárne v Británii, Dánsku, ale aj v USA či Kanade. V bývalom Československu sa spočiatku využívalo na zošľachtenie domácich plemien, výsledky tohto kríženia však neboli veľmi úspešné. Neskôr sa stalo populárnym hlavne u malých chovateľov, pre ktorých je priam stvorené aj vďaka ľahkým pôrodom a pokojnému temperamentu.

Popis: obr 9” v:shapes=

Za všetkým hľadaj predsedu, alebo počiatky chovu v Moste pri Bratislave 
RDP Most pri Bratislave obhospodaruje 1 205 ha poľnohospodárskej pôdy na predmestí hlavného mesta. Klasickú rastlinnú výrobu dopĺňa úspešný chov hovädzieho dobytka. Aktuálne vlastnia 230 dojníc (prevažne holštajnské plemeno(, ktorých priemerná úžitkovosť dosahuje 10 035 kg mlieka (3,45 % tuk, 3,12 % bielkoviny). Holštajnské kravy sú ustajnené v novej maštali, ktoré výstavbu si družstvo zafinancovalo kompletne z vlastných zdrojov. Celkove však chovajú až 628 jedincov HD. Okrem teliat a jalovíc holštajnského plemena majú aj stádo 80 jedincov mäsového plemena charolais. „Otcom“ myšlienky chovu tohto plemena je predseda družstva - Ing. Rudolf Horváth. Tomu sa tieto zvieratá jednoducho zapáčili, a tak bolo v roku 2006 vo Francúzsku nakúpených 15 vysokoteľných jalovíc. Chovatelia z Mosta pri Bratislave sa medzičasom dopracovali k štatútu šľachtiteľského chovu a sú známymi producentmi plemenných býkov, o ktoré je záujem po celom Slovensku. Poďme však späť k jerseyskému plemenu. Pánovi predsedovi pri jednej zo zahraničných návštev padli do oka aj „jerseyky“. A tak boli v roku 2014 dovezené 2 vysokoteľné jalovice z Dánska. K tým v roku 2015 pribudlo ďalších 12, a tak boli položené základy chovu tohto plemena v Moste pri Bratislave. Keďže väčšina jalovíc bola vo svojej domovine inseminovaná sexovanými inseminačnými dávkami, všetky narodené teľatá (až na jednu výnimku( boli jalovičky. Tieto boli medzičasom pripustené a väčšina z nich má už aj potvrdenú teľnosť. Ing. Glasnáková ocenila veľmi dobrý rast zvierat, ako aj výborné výsledky teľnosti. Jalovice sa podarilo pripustiť vo veku 13 mesiacov a teľnosť po 1. inseminácii dosiahla výborných 80 %. Jalovice sú do jedného roka kŕmené pomerne intenzívne s cieľom maximalizácie rastu. Od jedného roka je kŕmna dávka podrobená reštrikcii, pričom sa vyraďuje jadrové krmivo a kukuričná siláž. Základom KD v tomto období je jačmenná siláž a seno. Všetkých 14 dánskych zvierat úspešne ukončilo prvú laktáciu, pričom v priemere dosiahli produkciu 5 223 kg mlieka (5,79 % tuk, 4,08 % bielkoviny). Aktuálne sú v druhej laktácii a niektoré z nich sa už chystajú na tretiu. V druhej laktácii už úžitkovosť presahuje 8 000 kg mlieka. Keďže sú jerseyky skutočnými miláčikmi pani zootechničky, niet divu, že každá z ncih má svoje meno. A tak by ste medzi nimi našli napr. Betku, Julišku, Izabelu, Magdalénu a iné, Skúsená zootechnička vysoko vyzdvihla bezproblémovosť jerseyských kráv. Za uvedené obdobie museli kvôli problémom s vemenom liečiť iba jedno zviera, ktoré sa po ošetrení vrátilo do produkcie. Priemerný počet somatických buniek v mlieku „jerseyok“ dosahuje 90 000 v 1 ml, čo je asi 3-násobne nižšia hodnota ako v holštajnskom stáde. Problémy s končatinami sú pri tomto plemene neznámym pojmom. Ing. Glasnáková si cení aj ľahké pôrody jerseyských kráv. Pri plrodoch nie je vôbec potrebná asistencia, pochopiteľne s výnimkou kontroly polohy ploduy. Jerseyské kravy sú momentálne ustajnené v starej maštali, ktorá by si zaslúžila výraznú rekonštrukciu. Pani zootechnička by pre ne najradšej psotavila novú maštaľ, aby mali rovnaký komfort, ako ich holštajnské kolegyne. Žiaľ, získať potrebné prostriedky formou projetkov je pre podnik v „bohatej“ časti Slovenska veľmi ťažké. A to je určite škoda...

Popis: obr 7” v:shapes=

Mlieko jerseyských kráv je predávané z dvora 
Cieľom chovateľov z Mosta pri Bratislave je vlastniť stádo 30 kráv plemena jersey. Z tohto dôvodu, zatiaľ, nepredávajú zvieratá samičieho pohlavia. Momentálne všetko mlieko jerseyských kráv predávajú priamo z dvora. Na vrátnici farmy vybudovali predajné miesto, ktoré je k dispozícii každý deň medzi 6:00 až 18:00 hod., 7 dní v týždni. Cena za 1l je na úrovni 0,90 EUR a 1,35 EUR za 1,5l. Pre zákazníka je táto cena, vzhľadom k dvojnásobnému obsahu tuku oproti konvenčnému „holštajnskému“ mlieku (0,70 EUR za 1l a 1,05 EUR za 1,5l), viac ako výhodná. Každý deň predávajú asi 220 litrov mlieka naplneného do umelohmotných fliaš. Tie sú označené etiketou, z ktorej sa zákazník dozvie informácie nielen o plemene, ale aj o obsahu základných zložiek. Mlieko si prichádzajú kupovať nielen ľudia z blízkeho okolia, ale aj zo vzdialenejších miest. Gro klientov prichádza z hlavného mesta. Ďalších 100 až 120 litrov dodávajú každý deň do farmárskych obchodov v Bratislave. V priemere takto mesačne predajú 6 500 litrov mlieka (všetko „jerseyské“ mlieko plus časť „holštajnského“ mlieka). Záujem o mlieko vzrastá v letnom období, keďž jeho pozitíva objavili miestni zmrzlinári.

Popis: obr 8” v:shapes=

Plemeno jersey možno čaká zaujímavá budúcnosť 
Aktuálne sú jerseyské kravy a jalovice pripúšťané semenom dánskeho býka DJ IZZY (IMS-001) a amerického plemenníka AHLEM VIABULL-P (IMS-005). Ing. Glasnáková by ocenila širší výber inseminačných dávok daného plemena na Slovensku. Taktiež by bolo potrebné vyriešiť otázku plemennej knihy, pretože počet jerseyských kráv u nás stúpa. Z telenia dovezených kráv u nás stúpa. Z telenia dovezených jalovíc sa v roku 2015 narodil aj jeden býk, ktorý už medzičasom podrástol. Keďže je problém s jeho predajom na bitúnok, Ing. Glasnáková by ho rada zaradila do svojho stáda ako plemenného býka na doskok. Nakoľko plemeno oficiálne nezastrešuje žiadny zväz, vzniká problém ako zabezpečiť potrebné formality pre jeho „uchovnenie“. Napriek tomu, že chov tohto plemena je u nás ešte stále v plienkach, príklad chovateľov z Mosta pri Bratislave ukazuje možné perspektívy jeho chovu u nás. Družstevníci z Mosta nevylučujú, že v ich stáde sa pomer medzi holštajnským a jerseyským plemenom môže v nasledujúcich rokoch vyrovnávať. Sympatickému manažmentu družstva prajeme pri etablovaní tohto plemena veľa úspechov.

Prevzaté z Slovenský CHOV (11/2016), Ing. Ivan Pavlík, PhD. z NPPC-VÚŽV Nitra, fotografie: Marián Dukes

Popis: obr 10” v:shapes=

Jačmenná siláž je vhodný doplnok kŕmnej dávky zasušených dojníc a dospievajúcich jalovíc

Viac hláv, viac rozumu! Aj to je jeden z dôvodov, prečo sme si pri príprave tohtomesačnej rubriky rozhovor vybrali trojicu respondentov. Cieľom našej návštevy bolo RDP Most pri Bratislave, kde sme sa vo výrobe bielkovinových siláží porozprávali s tamojšou hlavnou zootechničkou Ing. Vierou Glasnákovou (VG), hlavným agronómom Ing. Jurajom Krugom (JK) a výživárskym poradcom Ing. Petrom Labudom (PL).

Aké bielkovinové objemové krmivá pestujete vo vašom podniku? 
VG: Okrem obligátnej lucerny sú to ďatelino-trávy a jačmeň na zeleno.

Tie ďatelino-trávy pestujete ako trvalé trávne produkty? 
JK: Nie, ide o kultúry na ornej pôde. 
VG: V našom podniku máme asi 400 ha ornej pôdy, ktorá nie je vhodná na pestovanie trhových plodín, takže ju využívame na produkciu bielkovinových krmovín. 
JK: Na tejto pôde pestujeme aj lucernu.


Na akej výmere teda pestujete lucernu? 
VG: Na 180 hektároch. Možno sa vám to zdá veľa (pre 280 dojníc a 39 mäsových kráv). Pôdy, na ktorých ju pestujeme, sú však štrkovité a navyše u nás je značný deficit zrážok. Tomu zodpovedá aj nižší výnos zelenej hmoty a hlavne počet kosieb, takže v dobrom roku zberáme lucernu maximálne 3-krát! Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa snažíme dodržiavať technologickú disciplínu pri silážovaní. Jediná vec, ktorá môže priniesť neplánovanú zmenu, je počasie. 
JK: Väčšinou je to tak, že prvá kosba prevyšuje objem hmoty zvyšných dvoch kosieb. 
PL: Je to presne z toho istého dôvodu, prečo sa nepestujú jarné miešanky. Prvá kosba lucerny dokáže veľmi dobre zužitkovať zimnú vlahu.


Neskúšali ste pestovať aj nejaké jarné miešanky? 
VG: Áno, 3 alebo 4 roky sme pestovali hrach s ovsom, avšak kvôli nedostatku jarnej vlahy sme museli od tohto druhu bielkovinových krmovín ustúpiť (nemali sme dostatočné výnosy zelenej hmoty). K tomuto kroku sme pristúpili približne pred 5 rokmi napriek tomu, že živinové parametre tohto krmiva boli veľmi dobré. Nízka úroda však predražovala jeho výrobu, čo sme si nemohli ( a nemôžeme ani dnes) dovoliť. Chovateľom, ktorí majú dostatok jarnej vlahy plne odporúčam pestoavnie tejto miešanky, do našich podmienok sa však, bohužiaľ, nehodí. V spomínanom čase sme sa preorientovali na ozimný jačmeň, ktorý dokáže lepšie zužitkovať vlahu a tej je u nás väčšinou viac na jeseň a v zime ako na jar. Ak túto plodinu zoberieme pred klasením a spravne ju zasilážujeme, dostaneme bielkovinové krmivo, ktoré je vhodné nielen pre výživu menej „energeticky“ náročných kategórií kráv (nasuchostojace kravy), ale aj pre jalovice vo veku nad 12 mesiacov. Rozhodujúcim konzumentom tejto siláže je však naše stádo mäsových kráv. A to bol aj hlavný dôvod, prečo sme sa rozhodli pre pestovanie jačmeňa na zeleno
 

Neskúšali ste zo spomínaných ďatelino-trávnych miešaniek dorábať siláž? 
VG: Áno. Pred 2 rokmi sme celkom úspešne produkovali siláž aj z týchto krmovín na ornej pôde, bolo to však na úkor sena, ktoré potrebujeme pre naše stádo mäsových kráv. Preto sme už vlani dorábali na týchto plochách len seno. Inak to nebude ani tento rok. 
 

Popis: obr 5” v:shapes=

Aké agrotechnické zásahy ste robili do porastu ďatelino-tráv na ornej pôde? 
VG: Pri ich obnove som mala podmienku, aby v prísevovej zmesi bol minimálny podiel reznačky. Reznačkový porast má veľmi dobré výnosy. Kravy ju však nechcú žrať. 
JK: Tiež sme sa museli vyhýbať vysokému podielu mätonohov (20-30%), ktoré v prípade holomrazov dokážu úplne vymiznúť z porastu. 
VG: Okrem spomínaných tráv je v zmesi najmä timotejka a do 5% aj ďatelina. Nízky podiel ďateliny máme v poraste preto, lebo sú problémy s jej preschýnaním na pokose. 
JK: To súvisí najmä s tým, že pri výseve väčších množstiev ďateliny dochádza v dôsledku rozličnej hmotnosti semien k zhlukovaniu tých ďatelinových, a preto sa vytvárajú súvislé pásy porastu ďateliny, ktoré presychajú oveľa pomalšie ako tráva. 
 

Aké ďalšie zásahy vykonávate v poraste ďatelino-tráv na ornej pôde? 
JK: Ak porast po kosbe na jeseň vyrastie, je následne zmulčovaný. Na jar, ako náhle sa dá vstúpiť do porastu, sa prebráni a prihnojí. Postreky proti burinám nie sú povolené. Pri lucerne však áno, čo aj naplno využívame. 
VG: Aj vďaka tomu má naša lucerna tak vysoký obsah NL. 
 

Iné jarné miešanky ste neskúčali? 
VG: Samozrejme, že áno. Približne pred 8 rokmi sme sa „vrhli“ na pestovanie viky s trávou. Neboli sme však spokojní s obsahom dusíkatých látok (16-17%). Aj preto sme v pestovaní tejto miešanky nepokračovali. V tom čase sme totiž chovali len dojnice a s týmto krmivom by sme mali problém vybilancovať zmesnú kr'mnu dávku (ZKD). Predsa len tých 22,5% NL z lucerny sa nedá len tak ľahko nahradiť niečim iným. Pre doplnenie uvediem, že obsah NL pri zelenom jačmeni je v priemere 10%. 
PL: Jačmeň sa tu pestuje najmä ako doplnkové krmivo, ktoré má vysoké úrody a svojou štrukturálnou vlákninou dokáže „uspokojiť“ potreby vyššie spomínaných kategórií zvierat bez rizika ich pretučnenia.


Mohli by ste ešte uviesť ďalšie živinové parametre lucernovej siláže? 
PL: Napríklad vlani sme mali v siláži z prvej kosby spomínaných 22,5% NL, 40%-ný obsah sušiny, pH 4,6; 34,1%-ný obsah NDV a stupeň proteolýzy (meraný cez obsah amoniakálneho dusíka) 5,5%.


Môžeme sa opýtať na náklady na výrobu lucernovej siláže? 
VG: Závisí to, samozrejme, od rôznych okolností (nielen od úrody a nákladov na ošetrenie, ale napr. aj od toho aký starý je porast, pri ktorom sú nižšie odpisy). V priemere je to okolo 35 EUR/t..


A pri jačmennej siláži? 
VG: Cena sa taktiež odvíja od fázy zberu jačmeňa. Preporovnanie. V roku 2013 sme zaberali jačmeň pred vyklasením a cena bola 22 EUR za tonu. V roku 2014 sme zobrali jačmeň po vyklasení a cena za tonu je 12,5 EUR.


Obligátnou otázkou pri výrobe konzervovaných objemových krmovín je štádium ich zberu. Kedy teda kosíte porasty? 
PL: Pri lucerne je to v štádiu prvých púčikov. Tu sa spoliehame na naše dlhoročné skúsenosti (vysoký podiel NL a optimálna stráviteľnosť) a orientujeme sa výlučne podľa tohto parametra. To platí pri prvých dovch kosbách. Pri tretej nechávame niekedy porast zakvitnúť. Siláž z tejto kosby je určená pre tú istú kategóriu ako jačmenná siláž z vyklaseného porastu. 
JK: Pri jačmeni závisí štádium zberu od toho, aké majú požiadavky naši zootechnici. 
VG: Ak sú dobré porasty lucerny (ako napr. vlani), stačí nám aj nižšia „hustota“ živín v jačmeni (napr. 9% NL). Tu preferujeme kosbu po vyklasení. Ak sú však porasty lucerny slabšie, jačmeň kosíme ešte pred vyklasením (13% NL). Túto potrebu dokážeme, našťastie, posúdiť už podľa množstva jesenných a najmä zimných zrážok, keďže, ako som spomínala, jarné zrážky sú u nás vzácnosťou. 
JK: Jačmeň pred vyklasením zvykneme zberať 2-fázovo. Hmota zberaná po vyklasení sa zberá jednofázovo bez zavädania. 
PL: To súvisí, samozrejmem najmä s obsahom sušinym ktorý je pri zbere pred vyklasením nižší. Po vyklasení zas 2-násobne vzrastie výnos hmoty z hektára (takže aj cena krmiva je polovičná). 
 

Jedným z dôležitých parametrovzberanej hmoty je aj dĺžka rezanky. Ako ste na tom u vás? 
JK: Pri lucerne je to medzi 3 a 4 cm a pri jačmeni okolo 4 cm. Konkrétna hodnota tohto parametra závisí od aktuálneho obsahu sušiny (čím vyšší obsah sušiny, tým kratšia rezanka).


Výška strniska má vplyv na obsah popola, nežiaducich baktérií i stráviteľnosť. Aká je hodnota tohto parametra u vás? 
JK: Pri lucerne je to asi 7 a pri jačmeni 12 cm.


Zbernú techniku máte vlastnú? 
VG: Áno, okrem zberacej rezačky. Máme veľmi dobré vzťahy s podnikom služieb, ktorý dokáže operatívne zareagovať na naše potreby. V niektorých situáciách je to dokonca zo dňa na deň.


Silážujete do žľabov, alebo do vakov? 
VG: Hoci máme vlastný vakovač, bielkovinové siláže robíme do žľabov. Je to preto, že plodiny, ktoré sa konzervujú pri vyššom obsahu sušiny, sa pri tejto technológii ťažko rovnomerne utláčajú. Vzniknuté zhluky sa veľmi ľahko stávajú miestom rastu plesní, ktoré sa navyše veľmi zle oddeľujú pri vyberaní hmoty z vaku. Z minulosti máme skúsenosti, že v dôsledku rastu plesní v niektorých prípadoch došlo k znehodnoteniu až polovice obsahu niektorých vakov. Preto do vakov silážujeme len časť silážnej kukurice, vlhké kukuričné zrno a cukrovarské rezky.


Manažment silážovania, to je predovšetkým práca s ľuďmi. 
JK: V prvom rade musíte kontrolovať, či ľudia všetko tak, ako majú. Keď sa silážuje, som tu od rána do večera. Často musíme kontrolovať zdanlivo zanedbateľné zložky pracovného procesu, ako napr. dodržiavanie prestávky na stravu. Ľudia si často neuvedomujú, že silážovanie je kontinuálny proces, ktorý má svoje zákonitosti a že svojou nedisciplinovanosťou môžu ohroziť prácu celého kolektívu. Na druhej strane musím povedať, že niekedy, naopak, musíme zastaviť na určitý čas celú linku, aby sme počkali na vhodnejšie podmienky zavädania plodín na pokose. 
VG: Juraj je v permanencii medzi „roľou a jamou“, aby sme do žľabov naviezli čo najlepšiu hmotu. 
PL: Dôležité je tiež sledovať obsah sušiny v navážanej hmote. Juraj na to používa tzv. Koster. 
JK: Veľmi dobrou pomôckou v tomto smere je tiež sledovanie hmotnosti jednotlivých fúr na váhe pri vstupe do strediska. Niekedy však treba doslova hľadať kompromis, pretože na našich náplavových pôdach sa líši obsah sušiny priamo v rámci jednotlivých riadkov porastov.


Používanie silážnych inokulantov pri bielkovinových krmivách je už dnes samozrejmosťou. Používate viac univerzálne, alebo špecializované prípravky? 
JK: Kedysi sme zvykli objednávať špecializované prípravky podľa predpokladaného počasia a to, čo sme nespotreboavli, sme vrátili. 
PL: V súčasnosti sa pri lucerne používa univerzálny prípravok s obsahom 3 kmeňov homo- a 1 kmeňa heterofermentatívnych baktérií mliečneho kvasenia. Dôležitou podmienkou úspechu je obsah sušiny silážovanej hmoty medzi 35 a 40%. Pri jačmeni je v prípravku o jeden heterofermentatívny kmeň viac. Je to aj preto, že zelený jačmeň sa zberá pri vyššom obsahu sušiny a tento prípravok má vyšší „protizahrievací“ efekt. 
 

Akú techniku používate pri utláčanií silážovanej hmoty v žľabe? 
VG: Pri výrobe bielkovinových krmív používame najmä kolesový nakladač KNA-250. Rozhŕňanie hmoty zabezpečuje teleskopický nakladač. Populárne železničné kolesá používame len pri tlačení kukuričnej siláže 
JK: Toto 24-tonové zariadenie sa nám osvedčilo z prevádzkových i výkonových hľadísk. Pri tlačení lucernových a jačmenných siláží používame len dva mechanizmy /užšie jamy/. 
 

Používate aj nejaký prípravok na ošetrenie poslednej vrstvy silážovej hmoty? 
VG: V minulosti sme ho skôr používali pri kukuričnej siláži, v súčasnosti už poslednú vrstvu nijako špeciálne neošetrujeme. Sústreďujeme sa na dôsledné prikrytie hmoty mikrofóliou i krycou fóliou. TIe zaťažujeme nahusto starými pneumatikami.


Na záver dovoľte ešte jednu otázku. Aký mechanizmus používate na vyberanie siláže a aký máte krmný voz? 
VG: Siláž vyberáme blokovým vyrezávačom, ktorý nedegraduje štruktúru hmoty a ZKD dávkujeme horizontálnym kŕmnym vozom, pretože by nám „verikál“ nevošiel do všetkyćh maštalí.

Prevzaté z Slovenský CHOV (3/2015), Marián Dukes

 

Nový šľachtiteľský chov plemena charolais v RDP Most pri Bratislave

V Roľníckom družstve podielnikov Most pri Bratislave sa 29.5. 2014 uskutočnilo uznávacie konanie šľachtiteľského chovu mäsového plemena charolais. Na tomto akte sa zúčastnilo 16 členov z rôznych organizácií ako MPRV SR, ZCHMD, PS SR, RVPS (Senec a Komárno), PI SR a SPU v Nitre.

RDP Most pri Bratislave hospodári v severozápadnej časti Žitného ostrova a hranice chotára sa dotýkajú mestských častí Bratislavy Podunajské Biskupice a Vrakuňa. S chovom plemena charolais v RDP Most pri Bratislave sa začalo v roku 2006 nákupom 15 jalovíc z Francúzska. V súčasnosti sa tu chová 108 čistokrvných jedincov plemena charolais. Okrem toho sa v Moste pri Bratislave chová stádo holštajnských dojníc v počte 280 jedincov. 
 

Popis: obr 3” v:shapes=

Prehliadkou chovu sprevádzala jeho hlavná zootechnička Ing. Viera Glasnáková, ktorá okrem toho odprezentovala aj dosiahnuté výsledky a chovné ciele. V záverečnej diskusii prítomných vyplynulo, že chov disponuje odborne kvalitným manažmentom, ako aj presonálom a sú v ňom zabezpečené vhodné podmienky z hľadiska ustajnenia, výživy a ošetrovania zvierat. Dôkazom toho je najmä fakt, že chov za svoj krátky čas existencie dosahuje vysokú mieru úžitkovosti zvierat, čo je možné dokumenotvať aj tým, že od 35 kráv bolo doposiaľ odchovaných 32 plemenných býkov (26 z nich sa predalo). Aj preto členovia komisie reagovali kladne na odporúčanie predsedu ZCHMD Ing. Istvána Pomichala, PhD., v uznesení komisie a zúčastnených organizácií odporučiť, aby sa chov stal šľachtiteľským chovom. 
 

Prevzaté z Slovenský CHOV (7/2014), Ing. Jana Moravčíková

Popis: obr 4” v:shapes=

 

Ukážková symbióza rastlinnej a živočíšnej výroby

Spolupráca RDP Most pri Bratislave a firmy SCHAUMANN Slovensko priniesla ovocie v podobe kvalitných krmív

Ich vzájomná spolupráca začal pre 4 rokmi. Od silážovania lucerny sa dostali postupne ku kompletnému programu poradenstva vo výžive v chove dojníc. Jedným z najväčších spoločných úspechov je 11. miesto v celoslovenskej holštajnskej TOPke, ktorú v novembri minulého roku zverejnila Slovenská holsteinská asociácia. Na tejto dvojstrane vám predstavujeme zohratú dvojicu – RDP Most pri Bratislave a firmy SCHAUMANN Slovensko. Našimi sprievodcami boli predseda družstva Ing. Rudolf Horváth a hlavná zootechnička Ing. Viera Glasnáková. Zo strany firmy SCHAUMANN Slovensko nás sprevádzal odborný poradca Ing. Peter Labuda.

Vyvážený vzťah rastlinnej a živočíšnej výroby

je základom fungovania Roľníckeho družstva podielnikov v moste pri Bratislave. Podľa slov jeho predsedu Ing. Horvátha je dôležitá rovnováha oboch základných zložiek poľnohospodárskej prvovýroby. Rastlinná výroba však musí okrem krmovín produkovať také komodity, aby zisk z nej dokázal saturovať momentálne nepriaznivú situáciu na trhu s komoditami živočíšnej výroby. Aj preto už viac ako 10 rokov na poliach svojho chotára pestujú tvrdú pšenicu (s výnimkou ostatného roka aj ako osivo). Jej výmera sa pohybuje dlhodobo medzi 450 a 500 ha, čo predstavuje značný podiel z celkovej výmery 1270 ha.

V tunajšom chotári je cca 300 ha pôd so štrkovým podložím s hĺbkou podzemnej vody až do 8 m. Tie sa nehodia na pestovanie trhových plodín. Zato sú domovskými parcelami pre krmoviny (lucerna a kultúrne trávy) dorábané pre stádo holštajnského dobytka (základ 280 dojníc) a dojčiacich kráv plemena charolais (základ tvorí 20 kráv). Na kvalitnejších pôdach sa zas pestujú porasty kukurice na siláž a jarné miešanky. Živočíšna výroba sa rastlinnej „revanšuje“ zásobovaním pôdy maštaľným hnojom. Tento cenný zdroj živín si pochvaľujú tunajší agronómovia, ktorí sa museli v nedávnej minulosti uspokojiť výlučne s hnojovicou. To však nerobilo v pôde „dobrotu“. Podľa slov Ing. Horvátha boli pôdy spečené a mali nedostatok organickej hmoty. Ustajňovacia technológia s použitím slamy je síce drahšia a na prevádzku náročnejšia, podľa slov Ing. Horvátha má však výhody aj vo väčšej pohode zvierat v maštaliach.

Prvý rok lucernová siláž

V Moste pri Bratislave mali podľa slov našich sprievodcov dlhodobo vysoký obsah tuku v mlieku (nad 4,2 %). Problémom však bol pomerne nízky obsah tuku (okolo 3,1 %). V roku 2007 však došlo vplyvom nekvalitných objemových krmív k poklesu obsahu tuku v mlieku. Túto situáciu bolo treba riešiť. Vtedy tunajším družstevníkom podala pomocnú ruku firma SCHAUMANN Slovensko (ďalej len SCHAUMANN), konkrétne Ing. Peter Labuda, prostredníctvom ktorého sa počas prvého roka spolupráce podarilo radikálne zlepšiť kvalitu lucernových siláží v podniku. Podľa slov Ing. Labudu tunajší pracovníci pochopili, že ak chcú dorobiť kvalitné krmivo na celý rok, musia bezpodmienečne dodržiavať technologickú disciplínu. Jej súčasťou je spoločné posudzovanie vhodnosti porastov zootechnikmi a agronómami priamo na parcelách (samozrejmosťou je prítomnosť pána Labudu už od tohto okamihu), cez navážanie hmoty do jamy, jej utláčanie (aj tu majú k dispozícii upravené kolesá so železničných vagónov). Dôležitou súčasťou celého procesu silážovania sa stali rozbory obsahu sušiny silážovanej hmoty (6 až 7-krát denne). Samozrejmou súčasťou úspechu je používanie kvalitných silážnych konzervantov, v tomto prípade radu Bonsilage.

Jednou z najdôležitejších zmien v procese silážovania lucerny bol skorší termín zberu. V Moste pri Bratislave zvykli silážovať lucernu pri 45 – 50 %-nom obsahu sušiny. Mali ny to však dôvod. Lucerna na tamojších pôdach so štrkovým podložím mávala vyšší obsah popolovín, ktoré zvyšovali stupeň proteolýzy bielkovín krmoviny. Tomu sa dalo zabrániť práve vyšším obsahom sušiny. Malo to však aj odvrátenú stranu. Silážovaná hmota s vyšším obsahom sušiny síce nepodliehala proteolýze, následkom karamelizácie (Maillardova reakcia) sa v nej však vytvárali komplexy látok, ktoré znižovali dostupnosť živín (najmä dusíkatých látok). Skoršia kosba lucerny pri nižšom obsahu sušiny (do 35 %) dala základ pre vyšší obsah dusíkatých látok a tiež ich lepšiu stráviteľnosť pre dojnice.

Spomínané opatrenia rezultovali v prvom roku spolupráce do 3-litrového nárastu priemernej dennej úžitkovosti na dojnicu po otvorení silážnej jamy z prvej kosby lucerny.

Popis: tab 1

Teľaťá a neskôr aj ostatné kategórie HD

Po úspešnej spolupráci pri výrobe lucernových siláží sa Ing. Glasnáková rozhodla rozšíriť spoluprácu s firmou SCHAUMANN aj v oblasti odchovu teliat. Tu sa veľmi dobre osvedčili mliečne náhradky KALBIMILCH BASIC z ponuky firmy SCHAUMANN a štartérová vločkovaná TKŠka. Teľatá aj vďaka nej lepšie „naštartujú“ svoj rast. Intenzívny rast (samozrejme, jalovíc, keďže býčky predávajú vo veku 2 týždňov). Pokračuje prakticky až do veku 8 mesiacov, keď z ich kŕmnej dávky vymizne jadrové krmivo. Odvtedy je základom ich „jedálnička“ lucernová siláž, jačmenná siláž, kukuričná siláž a seno.

Vďaka dobre naštartovanému rastu dosahujú jalovice veľmi dobré „objemové, výškové i hmotnostné parametre“, čo ich umožňuje po prvýkrát pripustiť už vo veku 13 mesiacov. Priemerný vek pri otelení je podľa prepočtov pani Glasnákovej na úrovni 24 mesiacov. Priemerné medziobdobie v stáde sa pohybuje na úrovni 420 dní.

Stádo charolais ašpiruje na šľachiteľský chov

Na počiatku súčasného stáda plemena charolais bolo 15 jalovíc dovezených priamo z Francúzska pred 5 rokmi. V súčasnosti sa stádo rozrástlo na 20 kráv, pričom podľa slov výkonného riaditeľa zväzu chovateľov mäsového dobytka na Slovensku Ing. Jozefa Poláčka ide o veľmi cenný genofond, ktorý bude po udelení štatútu šľachtiteľského chovu viac než vítaným spestrením ponuku plemenných býkov v rámci Slovenska.

Zvieratá tunajšieho stáda majú veľmi dobrý telesný rámec (kravy majú ž. hm. okolo 900 kg) i rastové parametre (priemerný denný prírastok čistokrvných býkov vo výkrme sa pohybuje medzi 1 600 a 1 700 gramami). Súčasťou tohto stáda sú aj krížence s holštajnským plemenom, ktoré vznikajú na podklade prvostupňových kríženiek holštajnských dojníc s vlastným plemenným býkom plemena charolais (toho využívajú na pripúšťanie dojníc po druhej neúspešnej inseminácii).

Popis: obr 1

Základom tímu firmy SCHAUMANN sú špičkoví odborníci

Ako nám prezradila Ing. Glasnáková, spočiatku hľadela na Ing. Labudu s nedôverou. Zdal sa jej príliš mladý na to, aby mali odporúčania z jeho úst svoju váhu. Štyri roky spolupráce s ním ju však presvedčili, že vo firme SCHAUMANN zamestnávajú výhradne „fachmanov“, ktorí k špičkovým produktom firmy pribalia aj adekvátny poradenský servis. Ich prvoradou snahou je pomoc farmárom. Podľa prezentovaných výsledkov je možné konštatovať, že v prípade spolupráce s RDP Most pri Bratislave sa táto snaha stretla s úspechom. Veľký podiel na úspešnej spolupráci s firmou SCHAUMANN má aj špeciálny poradca pre chov HD a odborný vedúci tímu poradcov firmy SCHAUMANN Ing. Marián Nagy, hoci vo firme pôsobí necelý rok.

Popis: obr 2

Zdroj: http://www.schaumann.cz

 

Za úspechmi stojí tvrdá práca

Vidieť stádo pasúcich sa dojčiacich kráv francúzskeho plemena charolais pri hlavnej ceste do Bratislavy, nie je už nič neobvyklé. Plemenné býky tohto mäsového plemena totiž už dlhšie s úspechom odchováva Roľnícke družstvo podielnikov (RDP) Most pri Bratislave.

MOST PRI BRATISLAVE. „Naše družstvo zostalo verné tradičnej poľnohospodárskej výrobe. Prioritná je ako rastlinná, tak aj živočíšna výroba, ktoré sú vo vzájomnej vyváženosti. V rastlinnej výrobe je nosnou plodinou tvrdá pšenica, v živočíšnej výrobe je prvoradá produkcia mlieka,“ uviedla Ing. Viera Glasnáková, hlavná zootechnička RDP Most pri Bratislave.

„Celkovo chováme 681 kusov hovädzieho dobytka, z toho 280 dojníc čiernostrakatého holsteinskeho plemena. Dojivosť 9 977 litrov mlieka na dojnicu nás v súčasnosti radí na 5. miesto v dojivosti medzi TOP 200 farmármi. Takáto dojivosť je výsledkom dobrej genetiky, do ktorej sme investovali značné prostriedky. Chováme aj mäsový typ dobytka - francúzske charolais; jeho chov je zameraný na produkciu plemenného materiálu. S plemenom charolais sme u nás začali tak trochu netradične. Predseda družstva Ing. Rudolf Horváth ma oslovil, aby sme si vo Francúzsku kúpili 15 jalovíc plemena charolais a chovali ho pre radosť. No a z radosti sa stala „starosť“. Momentálne máme 62 kusov tohto dobytka, z toho 27 kráv. Pretože náš chov dosahuje výborné výsledky - prírastky u teliat sa pohybujú od 1,3 do 1,9 kilogramu na kus a deň, a hmotnosť kráv dosahuje od 850 do 1039 kilogramov - je žiadaný ako plemenný materiál,“ konštatovala V. Glasnáková. 
Podľa jej slov ide o plemeno, ktoré je jedinečné svojou nenáročnosťou, s veľmi dobrými prírastkami a tiež dobrými pôrodmi. Dobytok charolais sa pasie na pasienkoch od apríla až do decembra. Niektoré pasienky sa nachádzajú aj pri hlavnej ceste do Bratislavy, a to je - ako hovorí - svojim spôsobom aj atrakcia pre šoférov, ktorí hneď znížia rýchlosť a s úľubou pozorujú pasúce sa stádo. 

V tomto roku sa chovatelia z RDP Most pri Bratislave zúčastnili 6. Národnej výstavy hospodárskych zvierat v Nitre, na ktorej krava plemena charolais získala titul Šampiónka. „Výstavy sme sa zúčastnili po prvýkrát, o to viac nás preto teší ocenenie, ktoré sme získali. Je to určitý druh odmeny pre mňa a aj pre mojich spolupracovníkov, pri tej každodennej drine. A nakoniec sa naplnili aj slová nášho predsedu - Kúpme si ich pre radosť. A tú radosť nám naše zvieratá skutočne robia.“ 
Víťazná charolais krava VERITE mala živú hmotnosť 1034 kg; dobrá mliečnosť sa prejavila aj na prírastkoch jej potomstva - 1,5 kg na kus a deň. A práve týmito parametrami zaujala i porotu na Národnej výstave zvierat.
„Za všetkými úspechmi je len dobre odvedená práca, niekedy doslova drina. Úspech sa však nedosahuje len manuálnou prácou, musí tu byť aj súhra vedúcich pracovníkov. Tento podnik má veľmi schopných riadiacich pracovníkov - predsedu, ekonómku, agronóma a zootechnikov. Takže dobré pracovné podmienky v harmonickom pracovnom kolektíve dávajú dobrú záruku na úspech. Našou najväčšou výhodou oproti ostatným družstvám je, že na čele podniku stojí človek s veľkým srdcom, dobrý ekonóm a manažér - predseda družstva. Ak by on nebol dušou poľnohospodár, živočíšna výroba by v tomto rozsahu na tomto družstve nebola,“ zdôraznila hlavná zootechnička. 

Podnik hospodári na 1290 hektároch poľnohospodárskej pôdy v tesnej blízkosti Bratislavy. Bezprostredná blízkosť hlavného mesta je pre podnik výhodou i nevýhodou. „Výhoda spočíva v prenájme nevyužitých ustajňovacích priestorov firmám, a z tržieb za prenájom tak vytvárať finančnú rezervu. Nevýhodou je však drahá pracovná sila, pretože mesto ponúka oveľa lákavejšie pracovné príležitosti,“ hovorí V. Glasnáková. 
Tržné plodiny, ako tvrdú pšenicu, repku ozimnú, kukuricu na zrno a slnečnicu pestujú na 758 hektároch, trávy na 202 hektároch a krmoviny na výmere 330 hektárov. Všetky krmoviny si dorábajú sami, vrátane kŕmnych zmesí. Výsledky dosiahnuté v tomto roku po žatve hodnotia ako veľmi dobré. Výnosy tržných plodín boli mierne nad priemer, čo je na týchto pôdach - podľa ich vyjadrení - veľmi dobré. Z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy totiž až 40 % predstavuje štrkovitá pôda, ktorá je nevhodná na pestovanie tržných plodín. Túto pôdu preto využívajú na pestovanie krmovín a tráv. Realizujú aj „predaj z dvora“, ale len mlieka. Mäso zatiaľ nepredávajú, pretože potomstvo kráv charolais má veľmi dobré parametre a tak predávajú plemenný materiál. Nie je dôvod na optimizmus.
„V roku 2009 pri veľmi nízkej cene mlieka - keď sme mlieko počas celého roku realizovali priemerne za 0,20 centov za kilogramov - sme zvažovali aj my brakovať kravy a prestať s výrobou. Ale pretože máme veľmi dobrú genetiku, bolo nám ľúto spraviť tento krok. Preto aj za cenu zlého hospodárskeho výsledku sme kravy udržali. Tento rok, aj keď je cena mlieka vyššia, nepokrýva náklady na výrobu mlieka. Viete, ťažko hovoriť o optimizme, keď ste v područí spracovateľskej firmy, a tá si robí na trhu čo chce, a všetky svoje problémy prenáša na prvovýrobcov. Nekorektný postoj spracovateľa, ktorý každý deň mení pravidlá hry a prihliada iba na seba, znechucuje nielen mňa, ale všetkých prvovýrobcov,“ konštatovala Viera Glasnáková, hlavná zootechnička RDP Most pri Bratislave.

Prevzaté z Roľnícke noviny, Dolešová Patricia (22.11.2011)
 

 
Späť Ďalej

Copyright © 2012 JVK system v spolupráci s RDP Most pri Bratislave.